sobota, 8. novembra 2014

Ty si ale kôň

Bola som u zubára.
Pomýlil si ma s koňom.
Nerobím si srandu.
Bolel ma zub, asi mi zubár vytiahol nerv, no predtým, že umŕtvime to, ja výraz hodný vystrašeného kuraťa, ktoré v búrke hľadá mamu kuru. Je 9:50, odchádzam od zubára, čakám na oca a zrazu uuuu je mi šoufl, asi sa pogrcám, pred očami čierno, sadám si na chodník, ľudia na mňa zazerajú ak na debila ... to čo už kde sme, keď si človek ani na chodník sadnúť nemôže?!
Som doma, líham do postele, že idem spať, kde nič tu nič, nedá sa. Dačo mám s okom. Stŕpol mi nos, bože ja mám umrtvený nos! Bože ja mám umrtvené obočie!!! Bože už je 12 a ja mám stále umrtvenú polku  xichtu!!!!!! A bolí ma zub. Alebo čo.
Je 16:00 nos sa preberá k životu, pery sú stále zdivočené.
22:00 okolie zubu je stále divné. Je to jasné. Zubár si ma pomýlil s koňom a namiesto nadštandardnej anestézie, ktorá bola na faktúre som dostala sloniu/konskú anestéziu.

A pred chvíľou mi napadlo, že keby som prišla za zubárom s foto svojich zubov upravených vo photoshope, ta či by mi zrobil také, podľa tej foto. Chápete, ako keď prídete ku kaderníčke s foto, že ostrihajte ma takto.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára