sobota, 7. júna 2014

Fabula fobia fabia

Minule som sa snažila opísať svoju fóbiu zo stojanov na slnečné okuliare. Dnes pokračujem v podobnom duchu a opíšem fóbiu z vlakov a autobusov.

Nejde o to, že by som sa bála autobusov a vlakov ako takých. Bojím sa toho, že keď budem chcieť vystúpiť z vlaku tak si nebudem vedieť otvoriť dvere. Buď budú zaseknuté alebo čo ja viem čo a proste ja sa z toho vlaku nedostanem a skončím dakde v Chebe! Už sa mi to niekoľkokrát stalo. Nie, neskončila som v Chebe, ako besná som utekala k druhým dverám, ktoré sa našťastie otvoriť dali a nie, nenapadlo mi, že stačí prejsť z jedného vozňa do druhého. V  autobuse sa bojím, že si šofér nevšimne, že stojím pri dverách a má mi zastaviť a ja sa tak preveziem bohvie kam, celá taká nepovšimnutá a zúfalá s pohľadom pomoc kde som čo som. V tých starých rárohách niečo ako tlačidlo stop neexistuje (ak ste nad tým uvažovali)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára